13. júna 2026

Minútka tretia čatajská – „Ny ho“

2
pri krizi

čítaj tvrdo , „Nyho“ znamená niečo ako pohni sa alebo zaber. Vyslovovalo sa ako jedno slovo, používalo sa pri práci, keď bolo treba niečo urobiť rýchlo, jednorazovo a s väčšou silou. Bol to aj povel pre koňa.

Zamyslenie : Kto to vymyslel?

Videli sme a čítali programové letáčiky kandidátov na starostu obce. Jeden z nich má tému nášho článku vo volebnom programe. Videli sme aj videá kandidátov a zhodujú sa v jednom bode. Nehodnotíme ich činnosť a nebudeme polemizovať, kto sa lepšie zmocnil témy nášho článku. Nech si čitateľ urobí svoj názor podľa seba, lebo chceme byť nestranní a nebudeme uprednostňovať nikoho z nich.

Na dokreslenie situácie len skonštatujeme, že tých spoločných bodov bude určite omnoho viac u všetkých, ktorí kandidujú na dôležité miesto na Obecnom úrade Čataji.

Čo nás teda zaujalo a čomu sa dnes budeme venovať?

Znie to jednoducho : Odpadu.

  Krátke slovenské slovo, ktoré definuje strašne obsiahlu problematiku a s ktorou bojuje celý svet. Aj my v Čataji máme svetový problém, ktorý nám kvitne a hromadí sa všade, kam len oko dohliadne.

  Keď boli v dedine hliníky, horný a dolný (pamätníci si určite pamätajú) všetok „svinčík“ sa odviezol do hliníka, kde ho časom „čertzobral“ Pravda, nebolo ho až tak veľa ako dnes pri boome prerábania, stavania, upratovania alebo zveľaďovania našich príbytkov a záhrad. Nikdy čatajania hliníky nenaplnili svinčíkom doplna a dnes sú zavezené sutinou z budovania dialnice. Mohli byť v oboch parky, ak by Boh dal, ale tomu sa ešte možno budeme neskôr venovať ak na to padne reč.

Vtedy, kedysi v každom dome kvičala hladná sviňa, niekedy aj dve-tri a behali po dvore kurence, sliepky, husi, kačice, morky a brechal pes.

Všetko živočíšne bio do posledného zbytku sa spotrebovalo ľudmi, alebo statkom domáceho gazdu, gazdinej.

  Preskočíme veky vekúce až do dnešných dní a zrazu dôležitou októbrovou témou sa stáva svinčík, po novom modernom : Odpad.

  Tak sme sa pozreli na Odpad za pomoci nášho prispievateľa, ktorý zmapoval Čataj a zo svojho vlastného pohľadu vysloví svoje zamyslenie.

Podľa slovenských zákonov, ktoré vystavili túto odpadnú nedobrotu obrovskému riziku bytia, či nebytia je vec celkom jasná. Ten odpad je náš nepriateľ a musíme sa ho zbaviť čo najdôkladnejšie. Problém je však nájsť miesto : kam ho dáme ak hliníky už nemáme?

Nuž jedno miesto by sa našlo. Dokonca každý o ňom vie a hravo priveziete svoj svinčík hocijakým kolesovým povozom po asfaltovej ceste pred bránu miesta, ktoré nesie honosné meno. Kontajnerové stojisko.

Áno, je to presne tam, pri potoku smerom na poľnohospodárske družstvo na dolnom konci.

To KS meno je tak bohovsky dobre vymyslené, že nobelovka by už mala dávno svietiť za ušami tvorcu mena Kontajnerového stojiska.

Žiaľ svieti iba na plote tam pri potoku. Ešte je tam ceduľa, čosi v tom význame, že vieme ako na tú hnusobu odpadnú pôjdeme a ešte dáke iné veľké silné reči.

Kde sú ale pracovné hodiny, kde otváracia doba, kde kontaktný človek, možno jeho telefón?

Tak tam stojím pri bráne s tým kolesovým prívesom, károu, alebo iba smetným vrecom a uvedomím si, že som sa sem trepal zbytočne a svoj svinčík, ktorý som chcel darovať Kontajnerovému stojisku si láskavo môžem strčiť, však viete kam.

Obzerám sa a hľadám pomoc. Neprichádza, ani pes po mne neštekne. Ale pre istotu čumí zo stĺpa opodiaľ na mňa dvojica kamier vraj „monitor pohybu“. Ja sa chcem hýbať a vôbec by mi nevadilo monitorovanie, ak by bola brána otvorená. Ale teraz mi to vadí, lebo neviem, kde môj „monitor pohybu“ skončí a kto sa bude zabávať nad mojou bezradnosťou s prineseným svinčíkom.

Nen……… by Vás to, tak ako mňa?

  Idem sa teda vrátiť na miesto svojho trvalého bydliska, hoci v mysli mi prebleskne diabolský plán. Ten však zahodím do pomyselného koša, lebo mám pocit, že by som uškodil prírode a okoliu Čataja. Mám to tu rád a nebudem robiť sám sebe zle. Postupne po malých časťiach to možno nahádžem do smetnej nádoby a veľké auto to odvezie niekam inam v piatok ráno o týždeň neskôr.

  Nosenie neodneseného svinčíka znovu do môjho domu mi bolo nakoniec užitočné. Ďakujem za neotvorené Kontajnerové stojisko, lebo mi napadla krásna myšlienka. Zdravotná prechádzka! Ďakujem Vám čatajskí pohlavári za zavreté brány.

Musím však vypadnúť na okruh za Čatajom prešliapaním našej Hlavnej ulice a chápem , že tie GA osobáky idúce pretekárskou rýchlosťou po našej Hlavnej si ani nevšimnú aká krásna naša Hlavná je pri slimačej pätdesiatke, ktorú majú zrejme zakázanú už pri výrobe ich aut.

Všetky tri výpadovky idúce z našej autami frekventovanej dediny vďaka pripojeniu na diaľnicu pri Blatnom. Vidím pri prechádzke taký počet vozidiel, že si myslím, že tu sú preteky osobákov z Galanty a blízkeho okolia do Blatného a ten nemý kamarát sedávajúci na dialničnom moste je rozhodca. Kývnem mu na pozdrav, ale nemám odvahu opýtať sa kto dnes vyhral. V sedemmíľovkách sa zle uteká, dohonil by ma a asi by to neostalo iba pri pozdrave.. Auto SC vidím sporadicky, veď benzín je drahý a to ani o nafte nehovorím.

To som ale odbočil kdesi do inej dimenzie.

Prvá štácia smerom na Grob, celkom ujde, taktiež na Igram celkom spokojný pohľad na zelené jarky popri ceste. Polia obrobené sedliackymi motorizovanými družstevníkmi naberajú novú silu na dobrú úrodu v roku 23.

Smer trasy na Blatné povedľa nebezpečného bodu havárií aut na dlhodobo historicky nevyhovujúcom premostení potoka v malej zákrute, kde sám som mal pár kolízií míňam s veľkým sebazaprením.

Ani teraz sa nenájde kandidát na starostu komu by napadlo konečne s tým niečo urobiť? Ani dve rovnaké dopravné značky(prepáčte záhoráci, na Vás by boli aj dvě málo) neznamenajú istotu po záhorácky “ včul du jááá!“.

  Výpadovka na Šarfiu, teda Blatné je celkom v poriadku. Dokonca aj bežné smetisko pre nedočkavých za mostom nad diaľnicou je čisté. Hotový pohľad slasti.

  Skratka na šťastnú dedinu Boldog je tiež skoro v poriadku až na jedno tiež populárne miesto vyhadzovačov pri vetrolame zľava asi v strede cesty medzi dvoma mostami na ceste. Ten úzky, nebezpečný je tiež trestuhodne dlhé desatročia neriešený a tak to vyzerá, že nás všetkých, čo čítame tieto riadky hravo, ale úzko prežije.

Až dovtedy, kým sa tam naozaj niečo nedobré stane?

  Vraciam sa k odpadu a zisťujem, že je to celkom dobré konštatovanie. Zelená vysoká tráva s rozmáhajúcimi sa burinami všetko skryla do svojho kabáta a môžem byť spokojný.

  Čatajania, sme vcelku čistotná dedina na našich výpadovkách a šinúce sa autá na nám blízky dialničný vjazd môžu spokojne fičať stodvadstiatkou po ceste medzi dedinami.

  Som spokojný, ale nie som rypák bez ale.. To sa len tak tvárim.

  Prekážky vjazdu na poľné cesty pri kríži smerom na Blatné sú zohyzdené tak, ako by nikdy sa hyzdiť nemali. Akési čudné betónové kvádre, niektoré rozbité na padrť neplniace funkciu a kopce hliny s odpadom sú výkričníkom nepochopenia situácie a estetiky. Nedá sa fakt nič lepšie vymyslieť?

  To isté sa opakuje v inom podaní pri mŕtvom potôčiku z diaľničného jazera naskladaním betónových platní, ktoré mali znemožniť rybárom vjazd na pole pri jazere. Nemá to žiaden účinok, lebo vjazd si vytvorili na inom mieste. Rybár, to je pán a lepšie sa dohodnúť podobrotky, rozumne a hlavne využiť ich lásku k rybám a prírode. Žiaden betón rybára neodradí od sedenia pri vode.

Betónové podvaly číhajú celkom dobre skryté vo vysokej tráve na svoju obeť, ktorá o nich netuší.

  Takže po mojej dlhej prechádzke za Čatajom píšem tieto riadky a premýšľam znovu nad tým zatvoreným Kontajnerovým stojiskom. Nepoviem však aké otázky ma napadli a čo by som urobil, keby som mohol… A kam vlastne dám svoj odpad? Kde nájdem smetisko na smeti, alebo v lepšom prípade odpadisko?

Pri pohľade cez zamknutú bránu a plot, ktorý som zámerne nezdokumentoval na poslednej fotografii mám silný pocit, že doviesť smeti alebo odpad z našich domčekov na túto plochu je priam trestuhodné. Veď je tu krásne čisto a z tej kopy pneumatík by mohla byť celkom zaujímavá preliezka cez blízky potok.

Vôbec mi nevadí, že dedinský rozhlas v ktorúsi sobotu, keď otvoria znovu slávnostne brány Kontajnerového stojiska mi nepovie, že choď, máš teraz šancu na úspech.

Areál Kontajnerového stojiska

  Zamyslite sa aj Vy, skúste si prečistiť hlavu prechádzkou za Čatajom. Teraz je vonku celkom pekne a listy na stromoch sú stále krajšie a krajšie. A dajte lajk tým dvom monitorujúcim kamerám na KS. Niekto sa určite poteší na OU, keď Vás tam uvidí.

2 thoughts on “Minútka tretia čatajská – „Ny ho“

  1. Trefne napísaný článok. Keď ráno idem do práce sú to naozajstné preteky. Dostať sa prvý na križovatku v Blatnom je asi túžba každého šoféra. Chodí strašne veľa aut, máte pravdu.
    Neviem kedy je smetisko otvorené a je to naozaj problém otvárať ho každú sobotu?

  2. Za stavebný odpad vyberajú poplatky, dnes každý chce ryžovať. Platíte už od minimálneho množstva. Jasné, že je potom s tým problém.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *