Novembrové dni v spomienkach…

Začiatok novembra je vždy spojený so spomienkami na našich najbližších, ale pripomeňme si historické udalosti, ktoré sú s tým spojené.

Sviatok Všetkých svätých je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja a dlhé stáročia cirkevným sviatkom. Spájame si ho s navštevovaním cintorínov a ozdobovaním hrobov, bohoslužbami v kostoloch a modlitbami za zosnulých.

V minulosti sa oslavovali na jar, čo súviselo s prebúdzaním prírody a príchodom vtáctva. Ľudia si takto predstavovali vrátenie zosnulých duší k tým živým. Východná cirkev oslavovala tento deň už vo 4. storočí. V Západnej cirkvi vznikol neskôr, a to keď nechal pápež Bonifác IV. preniesť kosti mučeníkov do rímskeho Panteónu. Sviatok v minulosti pripadal na 13. mája, kedy mali veriaci orodovať za spásu duší. Pápež Gregor III. počas vysvätenia kaplnky k úcte všetkých svätých v Bazilike sv. Petra (1. novembra 731) zmenil dátum sviatku na 1. november.

Druhý novembrový deň patrí Pamiatke zosnulým. Táto spomienka bola v roku 998 založená opátom Odilom z Cluny. V súčasnosti sa ľudovo nazýva aj Dušičky. Katolícka cirkev tieto sviatky spája nielen so smrťou ale aj so vzkriesením človeka.

 Evanjelická cirkev chápe novembrové dni trochu inak. Najdôležitejším sviatkom je pre nich Deň reformácie, ktorý sa oslavuje 31. októbra a počas ktorého spomínajú aj na zosnulých.

Toľko z rýchleho popisu novembrových dní v rámci cirkvi, ale dnes už nemôžeme hovoriť, že pamiatku zosnulých si pripomína iba cirkevná obec. Mnoho ateistov, alebo ľudí iného vyznania si s úctou spomenie na svojich najbližších a príde sa pokloniť k ich hrobu, zaspomínať a zapáliť sviečku na znak úcty a lásky k blížnemu, ktorý už nie je medzi nami. Hoci Dušičky sú oslavované 2. novembra je obvyklé, že ľudia navštevujú cintoríny aj v iných novembrových dňoch, kde sa nachádzajú hroby ich zosnulých blízkych. Počas návštevy hrobu prinášajú kvety, alebo pár dní predtým ozdobujú, zapaľujú sviečky, kahance a modlia sa za duše zomrelých.

Pri návšteve čatajského cintorína všetkých potešil krásny pohľad na vyzdobené hroby a počas rýchleho nástupu tmy aj žiariace svetlá sviečok. Mnohí z nás sa stretli pri hroboch s blízkou rodinou, alebo priateľmi. Mnohí iba mlčky stáli pri hrobe a spomínali na čas spoločného života.

Hoci sa s domčekom Samka Lesáka nič reálne neudialo je určite pre každého návštevníka cintorína dobrou zvesťou, že Obecný úrad podniká kroky na jeho obnovu. Dúfajme teda, že o pár mesiacov sa začne aj realizovať oprava a jeho vzhľad poteší domácich, ale aj cudzích návštevníkov.

Presne ako kaplnka, ktorá je už obnovená a stala sa peknou dominantou čatajského cintorína.

Začiatok novembra je spojený so spomienkami a poďakovaním za pekné chvíle s najbližšími. Je to aj čas na zamyslenie a nájdenie východiska. Čas sa nedá zastaviť, môžeme hľadať múdre slová a múdre skutky, ktoré nám pomôžu. Ale to najdôležitejšie je sám človek a jeho život, ktorý má tisíc spôsobov žitia.

Vyslovme vďaku všetkým, ktorí si spomenuli a ozdobili hroby, zapálili sviečky a uctili si tých, ktorých mali radi. Vyslovujeme aj poďakovanie Obecnému úradu a poslancom za konanie v rámci obnovy domčeka, ktorý už nebude výkričníkom cintorína.

A samozrejme poznámky. Veľakrát sa pri susediacich hroboch opakuje rôzna výšková úroveň, ktorá sťažuje prechádzanie medzi hrobmi a môže spôsobiť nepríjemné zranenie. Možno by stálo za úvahu urobiť cez VZN „stavebný poriadok“ pri výstavbe betónových základov hrobov a určiť základné výškové parametre susediacich hrobov, respektíve dodržanie výšky.

Urnový háj! Možno by bolo načase začať o tom premýšľať a urobiť prvé kroky.