Kde bolo tam bolo, alebo nebolo.

Tak nič nebude.

Dedinský rozhlas nedávno párkrát vyhlasoval, že bude Katarínska zábava v kultúrnom dome v Čataji. Samozrejme hlásenie prebehlo v čase, kedy normálny pracujúci človek je v práci a asi nemá čas počúvať dedinský rozhlas, alebo sa vôbec v dedine nenachádza.

Hlásenie rozhlasu tak nepočuje drvivá väčšina potenciálnych záujemcov o tanečnú dedinskú zábavu. Staré babky a starí páni už nepotrebujú takéto vyhodenie si z kopýtka a malé školopovinné deti ešte netušia, čo ich o pár rokov možno bude zaujímať.

Zábavu organizoval poľovnícky zväz a kedysi to boli zábavy plné zabávajúcich sa dedinčanov a našlo s aj zopár cezpoľných. Tombola vždy bola bohatá na divinu . Množstvo zastrelených bažantov, zajacov a jedna srnka sa hrdo vynímali na ihličí, ktoré spestrovalo tombolové výhry. Mnohí chodili na poľovnícke zábavy práve kvôli zastrelenej divine, lebo cien bolo dostatočne veľa a zajačí, alebo bažantí obedík chutil výborne.

Ak si odmyslíme smrť nevinných zvierat v prospech tanečnej zábavy, čo bolo vždy absurdné a nejolájne, výhercom vôbec nevadilo, že si domov nadránom odnášajú loveckú trofej.

Dnes po rokoch, keď je pomaly zázrak vidieť bažanta, alebo zajaca v poli je čudné, že sa stále nájde nápad urobiť tanečnú zábavu s takýmito tombolovými cenami.

Našťastie zábava je zrušená, a zdalo by sa, že všetko je v poriadku, zajace a bažanti prežijú. Ale poľovačka na zajace bola. Naša poľná zverina asi netuší, čo ju každý rok čaká a ako si poľovníci zastrieľajú na nevinné obete na celom Slovensku. Vidieť po Čataji v ranných hodinách mužov so zalomenými puškami o ktorých ani netušíte, že sú poľovníci je veľmi bolestivé a neveští nič dobrého v poliach pri dedine. Ako to, že nikdy nevidíme žiadneho poľovníka v dobe nelovenia zveri ako ochrancu prírody.

Nebudeme riešiť tento problém aj keď nám to nie je jedno. Budeme sa venovať kultúrnemu zábavovo-tanečnému neúspechu ďalšej zábavy, ktorá pre malý počet zakúpených lístkov musela byť zrušená.

Tohto roku bol prvým obetným baránkom Futbalový ples našich futbalistov v Čataji. Pre nezáujem Čatajanov ho organizátori museli zrušiť. Dôvodov nezáujmu je viac, ale prvým a najvýznamnejším je to, že za Čatajský klub hrá iba jeden Čatajan. Naše futbalové mužstvo sa stalo mužstvom legionárov, ktorí sa prídu zabaviť a zahrať si zápas za Čataj, hoci pochádzajú z okolitých dedín a miest.

Pomaly nám to pripadá ako „svetové mužstvo“, ktoré má na to, aby naša dedina sponzorovala z našich dedinských financií pánsku zábavu. Žiaci hrajú, ale dorastenci už dávno „zakapali“ a nikto sa nesnaží obnoviť naozaj čatajské futbalové mužstvo. Je úplne jedno akú súťaž bude hrať a koľko gólov vyfasuje, ale nech sú to naši chlapci.

Preto zrejme nikto ani neprejaví záujem ísť na futbalový ples z našej dediny, lebo všetky väzby sa pretrhali. O čom sa budú baviť na futbalovom plese Čatajania, keď nikoho z dospelákov nepoznajú, česť výnimkám? Nebolo by lepšie zrušiť mužstvo dospelých a začať radšej podporovať mládežnícky futbal?

Neúspešný Futbalový ples mal dozvuky ešte aj cez Deň obce. Vtedy sa splácala pozvánka na ples v podobe vystúpenia tanečnej skupiny, ktorá na plese mala hrať.

Nič v zlom, ale bol to katastrofálny nápad a hudobná produkcia tejto kapely sa zrejme páčila iba poniektorým. Zlatý klinec večera obecného dňa sa nekonal. Nikto nemôže chcieť od tanečníkov tancovať na trávnatej ploche futbalového ihriska a samotní futbalisti by to nezvládli.

Poľovnícky zväz už tradične usporiada na Katarínu zábavu. Tentokrát sa teda neuskutočnila, ale poľovačka ráno v sobotu bola. Možno si niektorí poľovníci povedia, že dobre sa stalo, lebo zastrelená zverina ostane ako sa hovorí „doma“.

Ak sa pár vetami budeme venovať rapídnemu úbytku bažantej a zajačej zveri v našich extravilánoch nebude to na škodu. Podľa zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve je poľovačka v terajšom období povolená a všetko je v poriadku. Ak si pripomenieme, že zajac poľný môže mať za jednu sezónu viac vrhov mláďat, teoreticky by mal byť počet zajacov v poliach obrovský a mal by stúpať. Opak je však pravdou a zmenšovanie pôdy výstavbou nových objektov, rozsiahle jedno plodinové plochy na poliach, množstvo mechanizmov a pohyb ľudí v prírode decimujú stavy zajačej a bažantej zveri. Ak ešte prirátame úhyn zvierat na cestách spôsobený autami, je úbytok zrejme veľmi veľký. Človek, ktorý nepatrí do poľovníckeho združenia – nepoľovník sa neprestane čudovať, prečo každý rok pár poľovníkov si zastrieľa na zmenšujúci sa počet zajacov.

Samozrejme berieme do úvahy aj dobrovoľnícku a prospešnú činnosť poľovníkov pri ochrane prírody a poľných zvierat. Je nám však jasné, že čosi nie je v poriadku ak pri prechádzke na Stok nevidíte v poliach nič, čo by sa hýbalo a žilo.

Vrátime sa k zábave na Katarínu.

1., Cena vstupenky 30€ je zrejme veľmi vysoká pre jednotlivca. Nikto na zábavu dnes nechodí sám a tak treba počítať so sumou 60€ plus niečo navyše za nákup občerstvenia počas zábavy. Rátajme preto s 80€-ami.

2., Druhým faktorom neúspechu je malý počet ľúdí,ktorí sa dnes chcú zabávať v spoločnosti neznámych. Stoly v kultúrnom dome sú na zábavách pripravené pre 8 ľudí a dnes ťažko nájdete tak početnú skupinu, ktorá sa chce spoločne baviť v evidentne tématicky zameranej zábave poľovníkov. Lepšie je robiť stoly pre štyroch, lebo aj tak pri veľkom stole sa všetci nepočujú a nemôžu sa normálne baviť. Zábava štyroch ľudí, dva páry priateľov vytvoria väčšie súkromie na lepšiu spoločnú zábavu.

3.,Tretí faktor je dôležitý z prípravy zábavy. Treba urobiť prieskum v poľovníckom, alebo futbalovom lokálnom celku a spýtať sa miestnych poľovníkov (futbalistov), či si kúpia lístky na zábavu. Následne po získaní prvého predbežného záväzného počtu hostí na zábave urobiť kalkuláciu príjmov a výdavkov.

4.,Štvrtým dôležitým prvkom je hudobná skupina, ktorá na zábave bude hrať. Tento výber je podstatným znakom kvality tanečnej zábavy a usporiadateľ by mal poznať repertoár a setlist hraných skladieb počas večera a dlhej noci. Samozrejmosťou je počuť pozvanú skupinu hrať naživo pred spísaním zmluvy. V rámci propagácie zábavy aj urobiť promo akciu hudobníkov. Môže to byť pustená nahrávka v dedinskom rozhlase, alebo pozývanie občanov jednotlivo návštevou v ich dome spojenú s prezentáciou hudobnej skupiny. Každý hudobník podá lepší výkon ak vidí, že usporiadateľ nie je laik pri výbere hudobnej skupiny a hlavný faktor nie je cena, ale kvalita hudobnej produkcie,

5., Propagácia akcie. V tomto smere obe nevydarené zábavy majú spoločný menovateľ. Propagácia sa skoro rovná nule. Jeden slabučký plagátik na vývesnej tabuli pri pošte (alebo niekde inde) nestačí. Občana ani jeden letáčik nemal šancu zaujať (lacný papier A4 s nevýrazným textom a farbami). Následne vyhlasovanie v dedinskom rozhlase v čase absolútne nezaujímavom pre pracujúcich ľudí.

6., Suma sumárum. Dnes už sú preč doby, kedy sa zarábali peniaze na tanečných zábavách a rôzne spolky mohli počítať s peknou sumičkou v prospech svojej činnosti. Veľa z našich občanov nechce podporovať nikoho a nikomu nechce uľahčiť život návštevou predraženej zábavy v sume, ktorú mu nikto nezdôvodní. V prípade ceny 30€ za osobu pri počte 100 hostí je výsledná cifra 3000€. Ak začneme počítať a dáme na kapelu 1000€, prenájom kulturáku, varenie večere, nákup surovín a vína v množstve 0,5 litra na osobu nám vyjde s prižmúrenými očami 1000€.

Nákup tomboly nepočítame, lebo predajom výherných lístkov sa všetko vráti späť.

Samozrejme do finančného príjmu musíme započítať aj peniaze, ktoré hostia zaplatia pri bare za alkohol a kávu. A čo ak tancujich bude 150?

Chce niekto dať zarobiť usporiadateľom, keď je asi evidentne jasný dôvod prečo má byť tá-ktorá zábava?

Naše záverečné konštatovnie nebude veselé tak, ako mala byť Katarínska zábava a Futbalový ples. Vzájomné priateľské a kamarátske vzťahy sa v dedine dávno pretrhli a sami vidíme, že už aj návštevy rodinných príslušníkov v našich domácnostiach rednú a skôr, či neskôr asi aj prestanú nadobro. Všetci sa uzatvárame do domácich ulít a každé priateľské narušenie nášho domového pokoja pokladáme za vyrušenie a otravovanie. Stárnutím občanov, ktorí si pamätajú dnes neuveriteľné hodové zábavy tri dni po sebe, piatok, sobota, nedeľa končí celá éra tanečných zábav v dedine.

Ako chceme poriadať tanečnú zábavu pri hocijakom usporiadateľovi, keď sa dedinčania skoro nepoznajú a mladí ešte nikdy nezažili v dedine diskotéku, alebo tanečnú zábavu poriadanú len pre nich. Nezdá sa Vám to čudné a smutné?

A položme si ešte ďaľšiu otázku, kto z mladých ovláda polku, valčík, tango a vie spievať slovenské ľudové pesničky?

Takže zase NIČ NEBUDE!

Na konci nášho článku si povedzme kto nesie najväčšiu vinu na nevydarených akciách. Sú to usporiadatelia a organizátori? Máme im za zlé, že chcú niečo urobiť pre spoločný prospech ľudí, ktorí sa združujú v spolku, ktorý vyznáva hodnoty špecifického zamerania (poľovníctvo, futbal)? Vieme z vlastných skúseností, že vždy iba pár najvernejších pracuje a ako sa hovorí “ sú to tí najhlúpejší“. Zvyšok spolku, ostatní sa vezú a čakajú na výhody so sloganom „my nič, my muzikanti“.

Koľko dní a nocí strávi organizátor plesu, alebo zábavy s prípravou a uvažovaním ako prilákať hostí na jednotlivý večer. Ako je ťažké s blížiacim sa termínom pri malom počte predaných lístkov urobiť rozhodnutie o zrušení akcie a koľko dní následne premýšľať o neúspechu a chybách, ktoré možno ani nespravil?

Hlavní vinníci nie sú organizátori, ale ľudia, ktorí napriek absolútnemu nedostatku kultúrneho vyžitia v našej dedine, ktorý sa skoro rovná nule nie sú ochotní spoločensky sa baviť s ostatnými Čatajanmi. To fakt tá telka je tak zázračný mechanizmus, že sme všetci zabudli, že žiť sa dá aj inak? Čo si pamätáte z včerajšieho pozerania televízie? Položte sú túto otázku a odpovedzte si pravdivo.

Jeden ples na jar a jedna tanečná zábava na jeseň by Vám s prehľadom zanechali stopu v pamäti na dlhú dobu, to je konštatovanie so zárukou. Takže Vám prajeme krásny televízny večer Vážení sledovači TV a prepínači televíznych kanálov.

A o rok, alebo skôr sa skúste spýtať: „To zase nič nebude?“