![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Uprka-Joza-1861-1940.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\nJo\u017ea \u00daprka dal s\u00edce na svoj plag\u00e1tik 25% z\u013eavu na vlak a s\u013eubil bronzov\u00fa plaketku, ale na to najpodstatnej\u0161ie zabudol. P\u00fdtate sa \u010do to bolo? No predsa po\u010dasie!<\/p>\n\n\n\n
V\u00f4bec nemal \u0161ancu a ani nechcel zn\u00e1zorni\u0165 obrovsk\u00fd, hust\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, ktor\u00fd sa spustil 1.augusta 1926 po za\u010dat\u00ed programu dediny \u010ci\u010dmany v pie\u0161\u0165anskom parku.<\/p>\n\n\n\n
Ako r\u00fdchlo trielili v\u0161etci krojovan\u00ed \u00fa\u010dinkuj\u00faci, hlavne t\u00ed na\u0161i, v \u010derven\u00fdch krojoch s husto vy\u0161\u00edvan\u00fdmi ruk\u00e1vcami do ne\u010falek\u00e9ho Kursasal\u00f3nu (na mapke ako K\u00fape\u013en\u00e1 dvorana) u\u017e sa dnes nikto nedozvie. Mo\u017eno by sa dalo poveda\u0165: \u201e\u017ee a\u017e sa pr\u00e1\u0161ilo\u201c, ale v tom da\u017edi by to asi pravda nebola. Nikto z n\u00e1s doteraz nevie, \u010di niekto z na\u0161ich folkloristov si doniesol domov t\u00fa s\u013e\u00faben\u00fa bronzov\u00fa plaketku. <\/p>\n\n\n\n Osl\u00e1v v \u010cataji r\u00f4zneho v\u00fdznamu v r\u00f4znych obdobiach na miestnej \u00farovni u\u017e bolo habadej a dnes ich nem\u00e1 cenu uv\u00e1dza\u0165. Vieme o nich, mo\u017eno si ich pripomenieme inokedy…<\/p>\n\n\n\n Na\u0161a dedina \u010cataj, na ktor\u00fa m\u00f4\u017eeme by\u0165 pr\u00e1vom hrd\u00ed z historick\u00e9ho h\u013eadiska spolu s Ve\u013ek\u00fdm Grobom je v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 svoj\u00edm evanjelick\u00fdm krojom, ornamentom, v\u00fd\u0161ivkami, ohniskami a ma\u013ebami na sten\u00e1ch domov najm\u00e4 v interi\u00e9roch star\u00fdch sedliackych domov. \u010catajsk\u00e9 kroje sa zachovali v rodinn\u00fdch zbierkach a v\u00e4\u010d\u0161inou \u017eeny ich str\u00e1\u017eia ako oko v hlave. Mu\u017esk\u00fdch krojov je dnes v \u010cataji ve\u013emi m\u00e1lo. E\u0161te menej je ma\u013eovan\u00fdch ornamentov na sten\u00e1ch, alebo ma\u013eovan\u00e9 ohnisk\u00e1. Iba jeden ornament je star\u0161\u00ed a m\u00e1 skoro sto rokov, bol nama\u013eovan\u00fd zrejme v roku 1928. Bol objaven\u00fd a re\u0161taurovan\u00fd iba ned\u00e1vno v Dolnej \u0161kole.<\/p>\n\n\n\n Obec \u010cataj, bola u\u017e na za\u010diatku 20. storo\u010dia \u010dasto spom\u00ednan\u00e1 v r\u00f4znych publik\u00e1ci\u00e1ch, alebo novinov\u00fdch v\u00fdtla\u010dkoch ako miesto vhodn\u00e9 na turizmus a \u010datajsk\u00ed dedin\u010dania radi n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov prij\u00edmali.<\/p>\n\n\n\n Z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu dedina nemala tak\u00fa rozlohu ako teraz. Zastavan\u00e1 bola hlavne hlavn\u00e1 ulica od r\u00edmskokatol\u00edckeho kostola Sv.Margity a\u017e po poslen\u00e9 domy za evanjelickou Dolnou \u0161kolou. Zop\u00e1r domov bolo postaven\u00fdch za zat\u00e1\u010dkou na Ve\u013ek\u00fd Grob. Na hornom konci ved\u013ea potoka boli postaven\u00e9 domy, ktor\u00e9 patrili do miestnej \u010dasti naz\u00fdvanej Kandie.<\/p>\n\n\n\n Hlavn\u00e1 ulica bola kedysi ob\u00fdvan\u00e1 preva\u017ene evanjelikmi a Kandie, alebo Horn\u00fd koniec katol\u00edkmi.<\/p>\n\n\n\n Z d\u00f4sledku historick\u00e9ho v\u00fdvinu obyvate\u013estva bol \u010cataj preva\u017ene spravovan\u00fd richt\u00e1rmi a miestnym zastupite\u013estvom zlo\u017een\u00fdch z evanjelikov, ktor\u00e9 bolo niekedy doplnen\u00e9 katol\u00edkmi. Nikdy v\u0161ak sa v arch\u00edvoch, ktor\u00e9 s\u00fa dnes dostupn\u00e9 nespom\u00edna ani n\u00e1znak, \u017ee by sa t\u00fdmto rozlo\u017een\u00edm pomeru v r\u00e1mci n\u00e1bo\u017eenstva \u010dosi z\u00e1sadn\u00e9 udialo.<\/p>\n\n\n\n Pie\u0161\u0165any 1.august 1926.<\/strong><\/p>\n\n\n\n V roku 1926 sa jednoducho \u010catajania zap\u00edsali do neexistuj\u00faceho „zoznamu“ slovensk\u00fdch Folkl\u00f3rnych skup\u00edn a dobyli Pie\u0161\u0165any. V k\u00fape\u013enom meste Pie\u0161\u0165any n\u00e1sledne s\u00fabor vystupoval viackr\u00e1t a v\u017edy s ve\u013ekou sl\u00e1vou sa vr\u00e1til do rodnej obce. \u0160koda, \u017ee sme to nevideli, ale \u017eivo si to sk\u00faste predstavi\u0165.<\/p>\n\n\n\n V pie\u0161\u0165anskom Kursasalone (dnes Balneologick\u00e9 m\u00fazeum – odpor\u00fa\u010dame na n\u00e1v\u0161tevu a spomienku na t\u00fdch na\u0161ich…) <\/em>– dychovka z Vajnor a tancuj\u00face p\u00e1ry z \u010cataja. Zop\u00e1r min\u00fat, zop\u00e1r opakova\u010diek, potlesk a koniec – finito. \u010co? Pr\u00e1ve naopak: <\/p>\n\n\n\n ZA\u010cIATOK.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ak presko\u010d\u00edme 12 rokov a dostaneme sa do Tur\u010dianskeho Sv\u00e4t\u00e9ho Martina na otvorenie druhej \u010dasti Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v roku 1938, urob\u00edme dobre. V \u010cataji u\u017e v tej dobe to \u017eilo pestr\u00fdm \u017eivotom. Objavovali sa nov\u00e9 organiz\u00e1cie, prib\u00fadali kr\u010dmy, obchody.<\/p>\n\n\n\n Ale \u010do je treba pripomen\u00fa\u0165 je fakt, \u017ee u\u017e sa o n\u00e1s vedelo aj \u0161iroko \u010faleko. Nie \u017ee by to tak nebolo aj predt\u00fdm (viz turistick\u00e9 bro\u017e\u00farky), ale predsa len sa dialo \u010dosi nezvy\u010dajn\u00e9. Ve\u013ekou z\u00e1sluhou Adely Andorovej sa \u010cataj stal po, alebo pred \u010ci\u010dmanmi druhou a jedinou obcou, ktor\u00e1 mala v novopostavenej \u010dasti martinsk\u00e9ho m\u00fazea \u201e\u010catajsk\u00fa izbu\u201c. Bol tam n\u00e1bytok z \u010cataja, ma\u013eby na sten\u00e1ch a ma\u013eovan\u00e9 ohnisko. Vych\u00fdren\u00e9 \u010datajsk\u00e9 maliarky nama\u013eovali kr\u00e1sne ohnisko s \u010datajsk\u00fdm ornamentom.. J\u00falius Raj\u010dek osobne odniesol ve\u013ekogrobsko-\u010datajsk\u00fd evanlick\u00fd kroj do m\u00fazea a Adela posielala po\u0161tou \u010dasti kroja, alebo vlakom n\u00e1bytok. <\/p>\n\n\n\n Na ve\u013ek\u00fa sl\u00e1vnos\u0165, otvorenie m\u00fazea – bola pozvan\u00e1 aj Folkl\u00f3rna skupina z \u010cataja. Po dohovore Vojtecha Brinzu, ktor\u00fd bol vtedy ved\u00facim s\u00faboru s veden\u00edm martinsk\u00e9ho m\u00fazea odcestovalo 20 \u010dlenov vlakom do Martina. S nacvi\u010den\u00fdm programom, ktor\u00fd u\u017e niesol meno \u201e\u010catajsk\u00e1 beseda\u201c vyst\u00fapili 1.j\u00fala 1938 na Jubilejn\u00fdch n\u00e1rodopisn\u00fdch sl\u00e1vnostiach. Tentokr\u00e1t s hudobn\u00fdm doprovodom J\u00e1na Brinzu na heligonke, syna maliarky Katar\u00edna Brinzovej, ktor\u00e1 nakreslila \u010datajsk\u00e9 ornamenty na steny \u201e\u010catajskej izby\u201c. Dnes izbu u\u017e tam nen\u00e1jdete, ma\u013eby na sten\u00e1ch spusto\u0161il \u010das a cel\u00e1 \u010datajsk\u00e1 expoz\u00edcia skon\u010dila v depozite. Okrem kroja.<\/p>\n\n\n\n A \u010duduj sa svete, sl\u00e1vnos\u0165 to bola ve\u013ekolep\u00e1, otvorenie izby fam\u00f3zne, ale…<\/strong><\/p>\n\n\n\n V\u017edy sa n\u00e1jde nejak\u00e9 ale…<\/p>\n\n\n\n Skr\u00e1tka a jasne – znovu po\u010das vyst\u00fapenia folkl\u00f3rnych skup\u00edn silno pr\u0161alo. Nevieme presne kedy sa to stalo, v ktor\u00fa hodinu to bolo, ale akoby \u010catajsk\u00fd folk\u00f3rny s\u00fabor nosil siln\u00e9 lejaky tam, kam pr\u00edde vyst\u00fapi\u0165 so svojimi tancami na v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 udalosti.<\/p>\n\n\n\n A pritom u n\u00e1s oby\u010dajne nepr\u0161\u00ed, hoci v\u0161ade naokolo si treba ob\u00fava\u0165 gum\u00e1ky, ve\u010f to pozn\u00e1me.<\/p>\n\n\n\n Napriek da\u017e\u010fu , \u201et\u00ed na\u0161i\u201c dobyli Tur\u010diansky Sv\u00e4t\u00fd Martin na folkl\u00f3rnej a muze\u00e1lnej \u00farovni na mnoho rokov dopredu. V depozite martinsk\u00e9ho m\u00fazea s\u00fa na\u0161e \u010datajsk\u00e9 v\u00fd\u0161ivky, \u010dasti oble\u010denia z\u00e1sluhou Adely Andorovej a in\u00fdch ob\u010danov \u010cataja, napr\u00edklad richt\u00e1rska feru\u013ea. S\u00fa tam pokladom. Bu\u010fme na to hrd\u00ed, je to na\u0161e -\u010datajsk\u00e9,<\/p>\n\n\n\n Po ve\u013ekom po\u017eiari, ktor\u00fd vypukol 6. okt\u00f3bra 1999 v martinskom m\u00fazeu sa v\u0161ak n\u00e1\u0161 \u010datajsk\u00fd evanjelick\u00fd svadobn\u00fd kroj zni\u010dil a torzo je vystaven\u00e9 v s\u00fa\u010dasnej expoz\u00edcii. Ruk\u00e1vce s\u00fa zna\u010dne po\u0161koden\u00e9 a z\u00e1stera nevesty je ulo\u017een\u00e1 v depozite s upozornen\u00edm \u201enedot\u00fdka\u0165 sa\u201c. V\u00f4bec to tam nekore\u0161ponduje s kr\u00e1sou n\u00e1\u0161ho \u010datajsk\u00e9ho kroja a ur\u010dite sa pok\u00fasime vzniknut\u00fa situ\u00e1ciu \u010dasom vyrie\u0161i\u0165 a prezentova\u0165 n\u00e1\u0161 kroj znovu ako v\u00fdnimo\u010dn\u00fd origin\u00e1l a unik\u00e1t, ktor\u00fd na Slovensku je jedn\u00fdm z najkraj\u0161\u00edch.<\/p>\n\n\n\n Kto m\u00e1 r\u00e1d z mlad\u00fdch hist\u00f3riu, alebo je sk\u00f4r naroden\u00fd nech si pripomenie roky ve\u013ek\u00fdch zmien na Slovensku v r\u00e1mci politick\u00fdch re\u017eimov. V tomto \u010dl\u00e1nku sa tomu nechceme venova\u0165. Od Tur\u010dianskeho Sv\u00e4t\u00e9ho Martina v roku 1938 presko\u010d\u00edme cel\u00e9 genera\u010dn\u00e9 obdobie. Iba pripomenieme : Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, rok 1948, rok 1968, rok 1989.<\/p>\n\n\n\n P\u00ed\u0161e sa rok 2026.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Folk\u00f3rny s\u00fabor z \u010cataja pre\u0161iel ve\u013emi dlh\u00fa cestu od 1. augusta 1926. Jeho prv\u00fdmi \u010dlenmi boli p\u00f4vodne evanjelici, ktor\u00ed sa organizovali najm\u00e4 na z\u00e1klade akt\u00edvnej folkloristickej \u010dinnosti v rodin\u00e1ch I\u017eov\u00fdch, Kani\u0161ov\u00fdch a Brinzov\u00fdch. Prv\u00e9 tane\u010dn\u00e9 programy sa vyvinuli z be\u017en\u00fdch tancov, ktor\u00e9 sa tancovali na svadb\u00e1ch a miestnych z\u00e1bav\u00e1ch v \u010cataji.<\/p>\n\n\n\n Men\u00e1 a po\u010det v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov Folkl\u00f3rneho s\u00faboru z \u010cataja nikto nevie a dnes nespo\u010d\u00edta. Sto rokov je dlh\u00e1 doba, ale jedno je ist\u00e9. Na z\u00e1klade n\u00e1padu Karela Plicku tesne po jeho pr\u00edchode na Slovensko v roku 1923 sa aj v \u010cataji rozbehlo jedno \u00fa\u017easn\u00e9 divadlo, ktor\u00e9 spojilo cel\u00e9 gener\u00e1cie \u010catajanov, bez rozdielu n\u00e1bo\u017eenstva (evanjelici\/katol\u00edci) politick\u00e9ho zm\u00fd\u0161\u013eania a \u010do e\u0161te v\u0161etk\u00e9ho nevieme a netu\u0161\u00edme.<\/p>\n\n\n\n Kto sa dnes zam\u00fd\u0161\u013ea nad tane\u010dn\u00edkmi s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010datajsk\u00e9ho folkl\u00f3rneho s\u00faboru z tohto h\u013eadiska rob\u00ed chybu .<\/p>\n\n\n\n D\u0148a 16. m\u00e1ja 2026 bola pripraven\u00e1 oslava \u201e100 rokov od prv\u00e9ho vyst\u00fapenia Folkl\u00f3rnej skupiny z \u010cataja v roku 1926\u201c. Cel\u00fa akciu organizovali \u010dlenovia FS Tulip\u00e1n s finan\u010dnou podporou Obecn\u00e9ho \u00faradu v \u010cataji a ostatn\u00fdmi sponzormi.<\/p>\n\n\n\n Sobotnej par\u00e1de predbiehala V\u00fdstava fotografi\u00ed pripraven\u00e1 Ob\u010dianskym zdru\u017een\u00edm Doln\u00e1 \u0161kola \u010cataj vo svojom are\u00e1li v Dolnej \u0161kole. V evanjelickej Dolnej \u0161kole sa \u0161kolopovinn\u00e9 deti dennodenne stret\u00e1vali, u\u010dili sa prv\u00e9 tance a piesne z \u010datajsk\u00e9ho prostredia. U\u010ditelia vyu\u010duj\u00faci v Dolnej \u0161kole boli \u010dasto hnac\u00edm motorom \u010dinnosti Folkl\u00f3rnej skupiny z \u010cataja.<\/p>\n\n\n\n D\u0148a 10.m\u00e1ja 2026, bola sl\u00e1vnostne otvoren\u00e1 v\u00fdstavy fotografi\u00ed zobrazen\u00fdch vo ve\u013ekom form\u00e1te s predn\u00e1\u0161kou etnologi\u010dky prof. PhDr. Zuzany Be\u0148u\u0161kovej CSc. – \u201c Religiozita a medzikonfesion\u00e1lne vz\u0165ahy v \u010cataji\u201c Pr\u00e1ve predn\u00e1\u0161ka o spolo\u010dnom na\u017e\u00edvan\u00ed \u010catajanov v r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch rovin\u00e1ch bola uk\u00e1\u017ekou sp\u00e1jania sa aj v r\u00e1mci \u00fa\u010dinkovania vo folkl\u00f3rnom s\u00fabore. Hoci \u010catajania, ktor\u00ed s\u00fa sk\u00f4r naroden\u00ed a \u017eij\u00fa v \u010cataji od svojho detstva sa ve\u013ea nov\u00e9ho nedozvedeli, predn\u00e1\u0161ka splnila \u00fa\u010del. Znovu sme si zopakovali, alebo pripomenuli spolo\u010dn\u00e9, priate\u013esk\u00e9 na\u017e\u00edvanie ob\u010danov \u010cataja vo v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9rach spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota. A ak sa aj n\u00e1jde zop\u00e1r v\u00fdnimiek – nech to v\u00e4\u010d\u0161inu z n\u00e1s netr\u00e1pi.<\/p>\n\n\n\n Sl\u00e1vnostn\u00fd program osl\u00e1v za\u010dal v \u010cataji v sobotu doobeda 16.m\u00e1ja 2026 v Dolnej \u0160kole. Na pripravenom p\u00f3diu na dvore \u0161koly s poslednou ve\u013ekou drevenou sedliackou \u0161opou v \u010cataji v pozad\u00ed, ktor\u00e1 m\u00e1 u\u017e desiatky rokov od „narodenia“. Mo\u017eno aj t\u00e1 \u0161opa, ktor\u00e1 sa dr\u017e\u00ed v stojacom stave na tomto svete u\u017e iba z posledn\u00fdch s\u00edl by st\u00e1la za z\u00e1chranu. Tak sa tu kedysi \u017eilo. Ve\u013ek\u00e1 \u0161opa znamenala miesto pre ulo\u017eenie ve\u013ekej \u00farody, mno\u017estvo sena, slamy pre dobytok. Bolo to aj miesto pre hry det\u00ed, alebo aj in\u00e9 radosti za\u013e\u00faben\u00fdch … Bude \u0161koda ak u\u017e tu nebude.<\/p>\n\n\n\n \u00davodn\u00e9 slov\u00e1 konferencierov vzdali hold prv\u00fdm \u010dlenom folkl\u00f3rneho s\u00faboru, miestu vzniku a boli pekn\u00fdm za\u010diatkom cel\u00e9ho programu. Hudobn\u00e9 vyst\u00fapenia det\u00ed so star\u00fdmi \u010datajsk\u00fdmi pies\u0148ami a n\u00e1sledne mnohopo\u010detn\u00fd spev\u00e1cky zbor zlo\u017een\u00fd zo star\u00fdch \u010dlenov Folkl\u00f3rnej skupiny z \u010cataja o\u017eivili takmer posv\u00e4tn\u00fa p\u00f4du \u010datajskej starej \u0161koly, ktor\u00e1 dala \u017eivot aj s\u00fa\u010dasn\u00e9mu folkl\u00f3rnemu s\u00faboru Tulip\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n Po \u00favodnom programe, ktor\u00fd trval pribli\u017ene hodinu a mnoh\u00ed pr\u00edtomn\u00ed si z\u00e1rove\u0148 pozreli aj v\u00fdstavu fotografi\u00ed a re\u0161taurovan\u00fd ma\u013eovan\u00fd ornament v spolo\u010denskej miestnosti Ve\u013ekej triedy sa pred budovou zorganizoval krojovan\u00fd sprievod. V \u0148om boli aj ostatn\u00ed ob\u010dania, ktor\u00ed u\u017e kroje nemaj\u00fa, ale predsa len pri\u0161li do \u0161koly. Krojovan\u00fd sprievod pre\u0161iel Hlavnou ulicou a zhroma\u017edil sa pri Kult\u00farnom dome.<\/p>\n\n\n\n \u010cataj, C\u00edfer, \u0160enkvice, Blatn\u00e9, Plo\u010de. Ka\u017ed\u00fd v sprievode, ktor\u00fd bol oble\u010den\u00fd v kroji , alebo n\u00e1rodnej no\u0161nji (ako chorv\u00e1ti hovoria)<\/em> niesol v srdci odkaz d\u00e1vnej doby, ktor\u00fa si tak radi pripom\u00edname. Hoci oble\u010denie svoj\u00edm vzh\u013eadom \u013eud\u00ed odli\u0161uje boli v\u0161etci kr\u00e1\u010daj\u00faci \u013eudia v sprievode symbolicky jeden celok, jedna du\u0161a – proste n\u00e1dhera. <\/p>\n\n\n\n Pred Obecn\u00fdm \u00faradom, alebo pred Kult\u00farnym domom u\u017e boli pripraven\u00e9 st\u00e1nky s ob\u010derstven\u00edm, remeseln\u00edci s doma vyroben\u00fdmi produktmi a diel\u0148a s \u010datajsk\u00fdmi ornamentami. Na \u00fa\u010dinkuj\u00facich \u010dakalo ve\u013ek\u00e9 p\u00f3dium. Piekla sa cig\u00e1nska a in\u00e9 dobroty, \u010dapovan\u00e9 pivo a kofola netiekli potokom kv\u00f4li chladn\u00e9mu po\u010dasiu. Dom\u00e1ci producenti v\u00edna v\u0161ak sl\u00e1vili \u00faspech. V neskor\u00fdch no\u010dn\u00fdch hodin\u00e1ch, \u010faleko po polnoci u\u017e nebolo v\u00edno k „m\u00e1ni“. Pr\u00ed\u010dina? 1,:Bolo fakt tak dobr\u00e9, \u017ee sa pilo hlava\/nehlava. 2.“ Vyrobili ho m\u00e1lo pre sm\u00e4dn\u00fdch v\u00ednn\u00fdch konzumentov. Odpove\u010f? Dajme si rad\u0161ej prv\u00fa mo\u017enos\u0165. <\/p>\n\n\n\n V tomto bode vhodne premost\u00edme na v\u00fdznamn\u00fa udalos\u0165, ktor\u00e1 n\u00e1s \u010dak\u00e1 23.m\u00e1ja 2026. Ako v\u0161etci viete, v \u010cataji sa kon\u00e1 miestne referendum. Pros\u00edme o Va\u0161u \u00fa\u010das\u0165 na \u0148om. Nikomu nehovor\u00edme ako m\u00e1 hlasova\u0165, ale jednoducho povedan\u00e9 : „Ka\u017ed\u00fd hlas je d\u00f4le\u017eit\u00fd“. <\/strong><\/em><\/mark><\/p>\n\n\n\n Na ka\u017edom hlase z\u00e1le\u017e\u00ed <\/em>kv\u00f4li platnosti referenda. Mus\u00ed by\u0165 viac ako 50% \u00fa\u010das\u0165 opr\u00e1vnen\u00fdch voli\u010dov. Bez tejto podmienky je v\u0161etka snaha organiz\u00e1torov pet\u00edcie, Obecn\u00e9ho \u00faradu a miestneho zastupite\u013estva zbyto\u010dn\u00e1. Bud\u00fa vyhoden\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky takpovediac von oknom a \u010das potrebn\u00fd na organiz\u00e1ciu referenda len m\u00e1rnou snahou. A to len kv\u00f4li nechuti prejs\u0165 zop\u00e1r metrov do volebnej miestnosti z ktorejko\u013evek \u010datajskej ulice a vhodenie hlasovacieho l\u00edstka, spr\u00e1vne vyplnen\u00e9ho do hlasovacej urny?<\/em><\/strong><\/mark><\/p>\n\n\n\n Pros\u00edme V\u00e1s, z\u00fa\u010dastnite sa referenda<\/strong> 23.5.2026<\/strong>.<\/em><\/p>\n\n\n\n Dlh\u00e9 mesiace pr\u00edprav organiz\u00e1torov akcie, mno\u017estvo telefon\u00e1tov a r\u00f4znych vybavova\u010diek pri tak mohutnej akcii, ktor\u00e1 v \u010cataji dlho nebola boli ur\u010dite vy\u010derp\u00e1vaj\u00face. Ak k tomu prir\u00e1tame predpove\u010f po\u010dasia, ktor\u00e1 neve\u0161tila ni\u010d dobr\u00e9, bol sobotn\u00fd de\u0148 predur\u010den\u00fd na mno\u017estvo probl\u00e9mov. V\u0161etko sa nakoniec z\u00fa\u017eilo do bojazliv\u00e9ho poh\u013eadu na zamra\u010den\u00fa oblohu. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s tu\u0161il, sk\u00f4r vedel, \u010do nastane. Bude pr\u0161a\u0165. Ot\u00e1zka bola : „Kedy?“<\/p>\n\n\n\n Na pripravenom p\u00f3diu pred ned\u00e1vno odhalen\u00fdm pomn\u00edkom „Tulip\u00e1n“, ktor\u00fd je vyroben\u00fd z jedn\u00e9ho kusu orechov\u00e9ho kme\u0148a pokra\u010dovala druh\u00e1 \u010das\u0165 programu. Folkl\u00f3rny s\u00fabor C\u00edfer sa prezentoval e\u0161te za pomerne dobr\u00e9ho po\u010dasia.<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1kladn\u00fdm stavebn\u00fdm prvkom \u010datajsk\u00fdch folkloristov bola v\u017edy z\u00e1kladn\u00e1 \u0161kola. \u010catajsk\u00ed u\u010ditelia cel\u00e9 gener\u00e1cie \u017eiakov u\u010dili tance z \u010datajskej besedy, u\u010dili ich star\u00e9 piesne. V ka\u017edom obdob\u00ed folkloristickej \u010dinnosti sa deti zap\u00e1jali do re\u00e1lneho \u00fa\u010dinkovania v dedine. \u010ci u\u017e to boli d\u00e1vne maj\u00e1lesy na Stoku, r\u00f4zne \u0161kolsk\u00e9 akcie venovan\u00e9 trad\u00edci\u00e1m a folkloristike.<\/p>\n\n\n\n D\u00f4kazom bolo aj ve\u013emi dobr\u00e9 a mil\u00e9 vyst\u00fapenie det\u00ed z \u010cataja. S podporou spev\u00e1ckeho zboru a \u013eudovej hudby Farka\u0161ovci uk\u00e1zali, \u017ee na\u0161e tradi\u010dn\u00e9 tance nezanikn\u00fa. Mno\u017estvo mobilov mimo z\u00e1ber , ktor\u00e9 s\u00edce nevidie\u0165, ale boli pr\u00edtomn\u00e9, sved\u010d\u00ed o z\u00e1ujme rodi\u010dov zachova\u0165 vyst\u00fapenie svojich det\u00ed aj do bud\u00facnosti.<\/p>\n\n\n\n Z historick\u00e9ho poh\u013eadu na tancuj\u00face deti sa mo\u017eno t\u00ed sk\u00f4r naroden\u00ed vr\u00e1tia duchom do posledn\u00e9ho ve\u013ek\u00e9ho krojovan\u00e9ho maj\u00e1lesu na \u010datajskom Stoku v roku 1969. Vtedy to bola ve\u013ek\u00e1 udalos\u0165 a mno\u017estvo sc\u00e9nok a nacvi\u010den\u00fdch tancov spojilo skoro cel\u00fa dedinu.<\/p>\n\n\n\n Aj s\u00fabor Mlados\u0165 \u0160enkvice stihol vyst\u00fapi\u0165 na externom p\u00f3diu pred Obecn\u00fdm \u00faradom. Z p\u00f4vodne chladn\u00e9ho m\u00e1jov\u00e9ho d\u0148a sa nakoniec vyk\u013eulo vetern\u00e9, upr\u0161an\u00e9 a nepr\u00edjemn\u00e9 po\u010dasie. S\u00edce nepri\u0161iel siln\u00fd lejak ako u\u017e dvakr\u00e1t v roku 1926 a 1938, ale ne\u00fastavn\u00fd d\u00e1\u017e\u010f so siln\u00fdm vetrom z\u010faleka nepripom\u00ednal pekn\u00fd de\u0148.<\/p>\n\n\n\n Po rozhodnut\u00ed organiz\u00e1torov sa v\u0161etci sa s\u0165ahovali do Kult\u00farneho domu. Teda t\u00ed, \u010do mohli. Nebor\u00e1ci v bufete a r\u00f4znych st\u00e1nkoch sa s\u00edce tv\u00e1rili celkom dobre, ale nebolo im v\u0161etko jedno. Vydr\u017ea\u0165 v tomto po\u010das\u00ed vonku chcelo naozajstn\u00e9 odhodlanie. Nem\u00e1me inform\u00e1cie o po\u010dte predan\u00fdch v\u00fdrobkov v st\u00e1nkoch, ale domnievame sa, \u017ee to nebol ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00fd de\u0148 pre mnoh\u00fdch z nich. Bohu\u017eia\u013e, s\u00fahra n\u00e1hod a po\u010dasia v tak\u00fdchto pr\u00edpadoch urobia svoje.<\/p>\n\n\n\n Chorv\u00e1tsky folkl\u00f3rny s\u00fabor Kud z Plo\u010de pricestoval po dlhej 15 hodinovej preva\u017ene no\u010dnej jazde autobusom z mal\u00e9ho pr\u00edmorsk\u00e9ho meste\u010dka, men\u0161ieho ako Senec, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza pribli\u017ene v polovici cesty medzi Makarskou a Dubrovn\u00edkom. Naproti je ostrov Pelje\u0161ac a Kor\u010dula.V \u010datajskom kult\u00farnom dome predstavili svoj typick\u00fd folkl\u00f3r poskladan\u00fdch z preva\u017ene pomal\u00fdch tancov v kruhu, ktor\u00fd zachov\u00e1vaj\u00fa dodnes aj pri u\u017e modernej\u0161\u00edch chorv\u00e1tskych pies\u0148ach na chorv\u00e1tskych svadb\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Potom nasledoval nacvi\u010den\u00fd program \u010catajanov. Na tento sl\u00e1vnostn\u00fd de\u0148 sa s\u00fabor pripravoval dlh\u00e9 mesiace, pravidelne folkloristi cvi\u010dili viackr\u00e1t v t\u00fd\u017edni bu\u010f v hale na ihrisku, alebo v s\u00e1le kult\u00farneho domu. <\/p>\n\n\n\n V \u010cataji sa niekedy vydaj, alebo \u017eenba riadne skomplikovala. V hre boli majetky, \u0161ikovnos\u0165, pracovitos\u0165, ale treb\u00e1rs aj umenie tancova\u0165. \u010catajsk\u00ed mu\u017ei n\u00e1m uk\u00e1zali, \u017ee aj v dne\u0161nej dobe by bolo na\u010dim tro\u0161ku po\u0161pekulova\u0165 o \u017eenbe, \u010di vydaji. Hoci pripraven\u00fa sc\u00e9nku tro\u0161ku poplietli, \u010do si asi nikto z div\u00e1kov nev\u0161imol, nakoniec sa predsa len dohodli a svadba bude zanedlho. Nevesta sa vraj chce vyd\u00e1va\u0165 \u010do nevidie\u0165 a u\u010d\u00ed sa vraj vari\u0165. Ale, \u017ee ten \u017een\u00edch kuk\u00e1 aj po \u010domsi „in\u0161om ve \u0160vancpochu“. To vraj hovorili pracl\u00edk\u00e1rky, ale nevie nik, \u010di je to pravda. Viete je to tak, \u010dataj\u010dinou dnes v \u010cataji m\u00e1lokto hovor\u00ed a u\u017e aj nie je v\u0161etk\u00e9mu dobre rozumie\u0165, \u0161ak\u00e1no, ne\u00e9?<\/p>\n\n\n\n Napr\u00edklad : Mi\u0161o: „Mara, dze si tolko bola? Chodz do pitvora a zeber odt\u00e1l mogon. Scem jest!, Daj si pozor na g\u00e1nku, lebo s\u00fa tam slepa\u010d\u00e9 on\u00e9, \u0161ak v\u00ed\u0161.“ <\/p>\n\n\n\n Mara ide a zrazu ve\u013ek\u00fd rachot. Mi\u0161o vstane a ide sa pozrie\u0165 na g\u00e1nok.<\/em><\/p>\n\n\n\n Mi\u0161o: „Na\u010do si sa rozple\u017e\u010dila do t\u00fdch h…n. Bude\u0161 smrdzet s\u010d\u00fal jak richt\u00e1rova kobyla. \u0160ak sem ci hovoril – merkuj. Dze je ten mogon?<\/p>\n\n\n\n Mara: „Donesem ci ho, \u010dekaj. Sce\u0161 aj \u010dalam\u00e1du?“<\/p>\n\n\n\n \u010catajsk\u00e9 \u017eeny upiekli posledn\u00fd „jedl\u00fd \u010datajsk\u00fd pracl\u00edk“ a ako je u\u017e zvykom sa aj patri\u010dne poh\u00e1dali. Len d\u00fafajme, \u017ee to nie je ten, ktor\u00fd vis\u00ed ako storo\u010dn\u00fd expon\u00e1t v martinskom m\u00fazeu. Sn\u00e1\u010f si ho odtia\u013e nepo\u017ei\u010dali a nedoviezli a\u017e z Martina. Vraj sa \u010catajom pred nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami \u0161\u00edril z\u00e1pach zhoren\u00e9ho cesta, ale na javisku bolo pracl\u00edkov habadej. Asi sa ho predsa len nau\u010dili od Vianoc upiec\u0165. Alebo ho vytla\u010dili na 3d tla\u010diarni? Je ve\u013ek\u00e1 \u0161koda, \u017ee dnes u\u017e svadobn\u00e9, alebo aj in\u00e9 ve\u013ek\u00e9 pracl\u00edky (alebo kol\u00e1\u010de), ktor\u00e9 v \u010cataji mali ve\u013ek\u00fa trad\u00edciu \u010dasom zanikli a dnes ich u\u017e nikto nepe\u010die.<\/p>\n\n\n\n \u010co in\u00e9 ako n\u00e1ro\u010dn\u00fa, manu\u00e1lnu pr\u00e1cu treba o\u010dak\u00e1va\u0165 od \u010datajsk\u00fdch chlapov. Norm\u00e1lne na javisku hrdla\u010dili, a\u017e im konop\u00e1ky praskali. Div sa nepretrhli pri ml\u00e1ten\u00ed p\u0161enice. Hoci boli len \u0161tyria, cepy len tak lietali a neradno bolo k nim sa \u010do i len pribl\u00ed\u017ei\u0165. Ako sa hovor\u00ed : „Ani zrnko nazmar“. Ak by namiesto p\u0161enice na deke boli teraj\u0161ie dotykov\u00e9 mobily, bolo by e\u0161te vesel\u0161ie. Ale to u\u017e by nebol pr\u00edbeh \u010datajskej folkl\u00f3rnej skupiny, ktor\u00fd je zalo\u017een\u00fd na tradi\u010dn\u00fdch tancoch a sc\u00e9nkach.<\/p>\n\n\n\n Bez spevu nikdy nebola v \u010cataji \u017eiadna oslava, \u017eiadna svadba ani \u017eiadne vyst\u00fapenie folkl\u00f3rnej skupiny. My v \u010cataji spieva\u0165 vieme a verme, \u017ee star\u00e9 piesne a ich texty bud\u00fa pozna\u0165 aj teraj\u0161\u00ed mlad\u00ed \u010catajania. A e\u0161te pre t\u00fdch, ktor\u00ed spievaj\u00fa falo\u0161ne – nemajte obavy, nebude v\u00e1s po\u010du\u0165, lebo t\u00fdch dobr\u00fdch spevavcov m\u00e1me na rozd\u00e1vanie. V najhor\u0161om pr\u00edpade iba otv\u00e1rajte \u00fasta bez hl\u00e1sku.<\/p>\n\n\n\n Aj mal\u00e1 reklama je reklama, d\u00fafajme, \u017ee sere\u010fsk\u00e1 Sedita patri\u010dne odmen\u00ed a zasponzoruje n\u00e1\u0161 s\u00fabor po takejto fotografii. \u017de vraj dostali po Horalke. Tv\u00e1ria sa \u0161\u0165astne, akoby vyhrali nejak\u00fd jackpot v lot\u00e9rii, tak nech im padne na \u00fa\u017eitok.<\/p>\n\n\n\n Mlad\u00e1 Ela Bodn\u00e1rov\u00e1 zaspievala star\u00fa piese\u0148, ktor\u00fa kedysi spievala Sid\u00f3nia Matovi\u010dov\u00e1 v star\u00fdch vyst\u00fapeniach folkl\u00f3rneho s\u00faboru. Ela je pravnu\u010dka M\u00e1rie Bagiovej, ktor\u00e1 skoro cel\u00fd svoj \u017eivot akt\u00edvne pracovala ako u\u010dite\u013eka a riadite\u013eka Z\u00e1kladnej \u0161koly v \u010cataji. M\u00e1ria Bagiov\u00e1 za mlada tancovala, nesk\u00f4r pripravovala tance spolu s man\u017eelom J\u00e1nom Bagim a organizovala \u0161kolsk\u00e9 maj\u00e1lesy a folkl\u00f3rnu skupinu z \u010cataja v jej najlep\u0161om obdob\u00ed. Je tie\u017e spoluautorkov knihy \u010cataj 750.<\/p>\n\n\n\n Po dlhom \u010dase sa znovu na \u010datajskom javisku kult\u00farneho domu zjavila Folkl\u00f3rna skupina z \u010cataja Tulip\u00e1n. Bezchybn\u00fa „\u010catajsk\u00fa besedu“ zatancovali s nad\u0161en\u00edm, bolo vidie\u0165, \u017ee im to ide a vedia to predvies\u0165 v najvy\u0161\u0161ej mo\u017enej kvalite. Za zmienku stoj\u00ed v\u00fdnimo\u010dne, kvalitne a citlivo zahran\u00fd hudobn\u00fd doprovod zlo\u017eenej superskupiny Farka\u0161ovci a Cirka Cuv\u00e9e Ensemble . Prv\u00e9 husle prim\u00e1\u0161a \u013dubo\u0161a Farka\u0161a, ktor\u00fd zahr\u00e1 besedu aj potme<\/em>, doplnen\u00e9 ostatn\u00fdmi muzikantami poskytli div\u00e1kom nev\u00eddan\u00fd z\u00e1\u017eitok. Dve basy na p\u00f3diu pri \u010datajsk\u00fdch tancoch je div nev\u00eddan\u00fd a nesl\u00fdchan\u00fd. Hrali ste v\u00fdborne -P\u00c1NI Muzikanti.<\/p>\n\n\n\n Zvy\u010dajne pri sl\u00e1vnostn\u00fdch vyst\u00fapeniach \u010datajsk\u00e9ho folkl\u00f3rneho s\u00faboru sa v\u0161etko kon\u010d\u00ed odovzdan\u00edm \u017eatevn\u00e9ho venca predstavite\u013eom obce a po\u013enohospod\u00e1rskeho dru\u017estva. Aj tentokr\u00e1t to nebolo inak.<\/p>\n\n\n\n Po\u010fakovanie za dobr\u00fa \u00farodu, za dobr\u00fd rok a e\u0161te v\u0161etko ostatn\u00e9. To, \u010do patr\u00ed k \u017eivotu a \u017eivot rob\u00ed lep\u0161\u00edm. Aj u n\u00e1s v \u010cataji a hocikde vo svete, ak chceme vyjs\u0165 za hranice na\u0161ej dediny. Symbolick\u00e9 odovzdanie venca sk\u00fasme ch\u00e1pa\u0165 v tro\u0161ku \u0161ir\u0161om meradle. Jedna \u00e9ra v \u010cataji kon\u010d\u00ed, po sto rokoch je vhodn\u00e9 da\u0165 si pomyseln\u00fa \u010diaru a v mnohom treba za\u010da\u0165 odznova. Nie v\u0161etko v \u010cataji m\u00e1 sto rokov, nie za v\u0161etk\u00fdm je radno obraca\u0165 sa hlboko do d\u00e1vnej, alebo bli\u017e\u0161ej minulosti.<\/p>\n\n\n\n Tentokr\u00e1t v ten pam\u00e4tn\u00fd sobotn\u00fd de\u0148 16-teho m\u00e1ja, ktor\u00fd je u\u017e dnes minulos\u0165ou sa sn\u00e1\u010f za\u010dal nov\u00fd lep\u0161\u00ed de\u0148, t\u00fd\u017ede\u0148, mesiac, rok at\u010f. Stretli sme sa s mnoh\u00fdmi, ktor\u00fdch sme dlho nevideli, prehodili zop\u00e1r slov, alebo iba letm\u00fd pozdrav. Videli sme mno\u017estvo \u013eud\u00ed prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote, za\u017eili mno\u017estvo pekn\u00fdch chv\u00ed\u013e. Mo\u017eno \u00faspe\u0161ne zvl\u00e1dnut\u00e9 oslavy napriek nepriazni po\u010dasia obyvate\u013eov \u010cataja preber\u00fa a na\u0161tartuj\u00fa k v\u00e4\u010d\u0161ej aktivite a v\u00e4\u010d\u0161ej \u00fa\u010dasti na veciach verejn\u00fdch a bud\u00fa sa viac zap\u00e1ja\u0165 do \u017eivota v obci. Nenech\u00e1vajte v\u0161etky aktivity iba na zop\u00e1r \u013eud\u00ed, vyst\u00fapte z tie\u0148a. \u010cataj potrebuje nad\u00fdcha\u0165 sa \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Mo\u017eno aj Vy m\u00f4\u017eete by\u0165 impulzom.<\/p>\n\n\n\n Po sl\u00e1vnostnom odovzdan\u00ed venca e\u0161te nasledoval \u010fal\u0161\u00ed kult\u00farny program. Vyst\u00fapil folkl\u00f3rny s\u00fabor zo \u0160enkv\u00edc, z Plo\u010de a bodku za ve\u010derom urobil bratislavsk\u00fd Technik. Pre n\u00e1s je v\u0161ak v\u017edy najkraj\u0161\u00ed a v\u017edy najlejp\u0161\u00ed n\u00e1\u0161 dom\u00e1ci Folkl\u00f3rny s\u00fabor z \u010cataja.<\/p>\n\n\n\n V\u0161etci v naplnenej s\u00e1le kult\u00farneho domu boli po vyst\u00fapen\u00ed \u010catajanov nad\u0161en\u00ed. Odmenou im bola na z\u00e1ver programu „standing ovation“ cel\u00e9ho publika bez rozdielu veku a n\u00e1rodnosti. <\/p>\n\n\n\n Prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii \u00fa\u010dinkovania s\u00faboru na dom\u00e1cej p\u00f4de sa \u013eudia postavili a takouto formou vzdali hold Folkl\u00f3rnemu s\u00faboru z \u010cataja. Mo\u017eno nikto z \u00fa\u010dinkuj\u00facich si v tej chv\u00edli neuvedomil, \u010do pre na\u0161u dedinu znamen\u00e1 pokra\u010dovanie a zachovanie trad\u00edci\u00ed a zvykov. Ak\u00fd obrovsk\u00fd dosah m\u00e1 akt\u00edvna \u010dinnos\u0165 a dobre nacvi\u010den\u00fd program, hoci u\u017e stokr\u00e1t viden\u00fd, predveden\u00fd znovu a znovu Folkl\u00f3nym s\u00faborom z \u010cataja, teraz u\u017e pod menom Tulip\u00e1n. <\/p>\n\n\n\n M\u00f4\u017eeme po tret\u00edkr\u00e1t nap\u00edsa\u0165 oslavn\u00e9 a zvola\u0165 : „\u010cataj dobyl \u010cataj<\/strong>! „<\/p>\n\n\n\n Z p\u00f4vodne \u010disto evanjelick\u00e9ho \u010datajsk\u00e9ho folkl\u00f3rneho s\u00faboru zalo\u017een\u00e9ho v roku 1926 sa stal po\u010das sto rokov existencie folkl\u00f3rny s\u00fabor bez rozdielu n\u00e1bo\u017eenstva, veku, politickej pr\u00edslu\u0161nosti. A to je skvel\u00e1 vec, nech to tak nav\u017edy ostane. Nikto nespo\u010d\u00edta v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov s\u00faboru a u\u017e vonkoncom nie v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00fd sa zapojili do jeho \u010dinnosti, hoci len malou mierou. Dnes nem\u00e1 cenu hovori\u0165 men\u00e1. Dnes m\u00e1 cenu hovori\u0165 o bohatstve, ktor\u00e9 m\u00e1me v sebe a ktor\u00e9 sn\u00e1\u010f posunieme aj t\u00fdm, ktor\u00ed maj\u00fa dnes iba p\u00e1r rokov na prste jednej ruky. Sobota – 16.m\u00e1j 2026 bola toho pr\u00edkladom.<\/p>\n\n\n\n Verme tomu a verme, \u017ee hoci my u\u017e tu nebudeme … \u010co tak rok 2126? – a kto bude tancova\u0165 \u201e\u010catajsk\u00fa besedu\u201c?<\/p>\n\n\n\n P.S. Predsa len na z\u00e1ver patr\u00ed v\u010faka v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed akt\u00edvne pri\u0161li, pomohli finan\u010dne \u010di in\u00fdm sp\u00f4sobom sa podie\u013eali na vydarenom, hoci upr\u0161anom dni a aj na v\u00fdstave fotografi\u00ed v Dolnej \u0161kole.<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Oslava 100. rokov od prv\u00e9ho vyst\u00fapenia Folkl\u00f3rnej skupiny z \u010cataja v roku 1926<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2523,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[3],"tags":[],"class_list":["post-2497","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-artist"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2497","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2497"}],"version-history":[{"count":75,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2497\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2612,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2497\/revisions\/2612"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2523"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2497"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2497"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cataj.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2497"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Piestany-kupelna-dvorana-a-divadlo-683x1024.png\")
V hustom lejaku v\u0161etci utekali do Kursasalonu (K\u00fape\u013en\u00e1 dvorana)<\/em>, alebo do K\u00fape\u013en\u00e9ho divadla, kde program pokra\u010doval.<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Prvy-FD-z-Cataja-1926-1024x657.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Martin-SNM-budova-1024x684.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Martin_nevesta-1024x768.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/100-rokov-plagat.jpeg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/688985849_1007271181860931_4127964035316292854_n.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/20260510_162034-1024x576.jpg\")
Sobota 16. m\u00e1j 2026<\/h2>\n\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/deti-dolna-1024x598.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/sprievod-1024x576.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/sprievod01-1024x587.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/20260516_135837-1024x577.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/ctjfin-1024x576.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/cifer-1024x649.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/detivystup-1024x592.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/20260516_135215-1024x576.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/20260516_135636-1024x576.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/20260516_135854-1024x576.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/kudploce-1-1024x566.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/clapikult-1024x627.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/zenykult-1024x606.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/chlapi-zito-1024x652.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/spev-zeny-1024x576.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/subor-desita-1024x576.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/elab-1024x573.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/tanec-stary-1024x546.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/spevacky-1024x606.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/oldomas-1024x518.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/venec-1024x613.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cataj.eu\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/IMG00977-1024x683.jpg\")